🍀Kočiar v močiari - sk povesť o potrestanej panskej pýche z obce Cinobaňa

🙂Text: Kočiar v močiari Pod Hrbom a Vlčím, kde Sídlisko stojí, každý sa v dávnych dňoch močiarov bojí. Podmáčané lúky tam číhajú v tichu, potrestajú rýchlo tú panskú pýchu. Jesenný dážď bičuje močiarnu pláň, hmla zatvára dolinu do chladných brán. Bohatý zemepán na kone kričí, v daždi a víchrici po ceste fičí. Chce skrátiť si trasu cez močiarnu lúku, odmieta vo svojej pýche pomocnú ruku. Kopytá viaznu a kolesá stoja, kone sa v tom čiernom močiari boja. Zemepán volá, no pomoci niet, pod hladinou bahna mu mizne svet. Ráno len ticho sa nad lúkou vznáša, príbeh ten dávny si vietor odnáša. Tam, kde sa pod kopcom močiare trasú, pohltilo bahno tú panskú krásu! Hlboká bažina kočiar si vzala, nad pyšným zemepánom voda zostala! Prešli už storočia, zmenil sa kraj, na mieste močiarov rozkvitol háj. Keď základy domom tam neskôr kopali, v hlbokom bahne sa stopy ukázali. Tam, kde sa pod kopcom močiare trasú, pohltilo bahno tú panskú krásu! Hlboká bažina kočiar si vzala, nad pyšným zemepánom voda zostala! Zvyšky starých trámov a drevené koleso, svedectvo z hlbín nám do dnešných dní donieslo. Povesť sa spojila so skutočnosťou, keď zem prehovorila dávnou minulosťou! Tam, kde sa pod kopcom močiare trasú, pohltilo bahno tú panskú krásu! Hlboká bažina kočiar si vzala, nad pyšným zemepánom voda zostala! Dnes tam už Sídlisko v pokoji stojí, nikto sa zradného bahna už nebojí. Len stará spomienka v Cinobani žije, čo sa pod základmi z dávnych čias kryje.