Terezianska štôlňa.

V roku 1768 pri Smolníku postavili vodnú nádrž Úhorná, do ktorej priamo alebo kanálmi priviedli okolité potoky, nastal problém. Z nádrže Úhorná sa odvádzala voda kanálom Gron na pohon banských strojov, ale parné píly v doline, ktoré čerpali z niekdajších potokov, časom nemali dostatok vody. Rozhodnutie bolo jasné – napojiť sa na Bystrý potok, ktorý tečie v susednej doline za horami. Vzhľadom na nemeckéobyvateľstvo Smolníka mala dolina meno Markschreibersgrund a Bystrý potok bol Schellenseif. Banského diela sa zmocnil merač E. Nikolassy. Práce začali na oboch koncoch súčasnej štôlne naraz, pričom ju viedli tak, aby ňou mohla voda pretekať samospádom. Sekalo sa ručne – dlátami, čo možno v podzemí dodnes vidieť na viacerých miestach. Ak vezmeme do úvahy, že dielo stavali v 18. storočí, je až obdivuhodné, ako sa baníci z oboch strán stretli. Štôlňa je vysoká 190 cm, no v súčasnej dobe občas tak 160 cm od chodníka po železné výstuže.Na mieste stretu má cca 6 metrov. Baníci teda išli presne oproti sebe, ale nie v rovnakej výške. Podľa tradovaných spomienok počuli búchanie kladív o dláta, lenže zvuk išiel zhora, na druhej strane zdola. Tak v hornej časti šachty začali kopať nadol a spojili sa. Tereziánska šachta je úžasným dielom s dåžkou 1986 metrov, na ktorom pracovali baníci takmer 26 rokov! Dokončená bola v roku 1794 a pomenovali ju na počesť v tom čase už zosnulej cisárovnej Márie Terézie. Voda tu pretekala podľa plánov, keďže otvor pri Smolníku je 15 metrov nižšie ako ústie pri Bystrom potoku. Prietok bol dostačujúci a poskytoval 70 litrov za sekundu.