Перейти к содержимому

Izák, Jákob a Ezav: Moje oči nevidia

Cesta Života 365

0:00 / 0:00

Izák, Jákob a Ezav: Moje oči nevidia

55 просмотров · 9 дней назад
Cesta Života 365
17 подписчиков
55 просмотров · 9 дней назад
https://open.spotify.com/playlist/4yp...    / @cestaŽivota365     / cestazivota365     / cestazivota365   [VERSE 1] Som starý muž, môj zrak už chradne, predo mnou svet v hmle sa stráca, no hlasy synov poznám dávno, ich krok v mojom srdci sa stále vracia. [VERSE 2] „Môj Ezav, vstaň a choď na lov, priprav mi jedlo, ktoré rád mám, najem sa, kým ešte žijem a svoje požehnanie tebe dám.“ [CHORUS] Moje oči nevidia, no moje slovo platí, čo raz vyjde z mojich úst, už späť sa nevráti. Moje oči nevidia, kto stojí predo mnou, požehnanie raz vyslovené už navždy zostáva s tebou. [VERSE 3] Rebeka počula tieto moje slová, Jákobovi svoj zámer zjavila: „Zo stáda vezmi dve kozľatá, ja by som ich chutne upiekla“ [VERSE 4] Do Ezavových šiat ho obliekla, na rukách kožu z kozliat mal, Jákob prišiel s jedlom ku mne, ja som nevedel, kto predo mnou stál. [CHORUS] Moje oči nevidia, no moje slovo platí, čo raz vyjde z mojich úst, už späť sa nevráti. Moje oči nevidia, kto stojí predo mnou, požehnanie raz vyslovené už navždy zostáva s tebou. [VERSE 5] „Si naozaj môj syn, Ezav?“ „Som, otče,“ odpovedal mi hlas, dotkol som sa rúk v kožiach odetých , no nepoznal som pravdu včas. [VERSE 6] Vôňa jeho šiat ma presvedčila, jedlo a víno mi podáva, nevedel som, že žehnám Jákoba, a nie svojho Ezava. [CHORUS] Moje oči nevidia, no moje slovo platí, čo raz vyjde z mojich úst, už späť sa nevráti. Moje oči nevidia, kto stojí predo mnou, požehnanie raz vyslovené už navždy zostáva s tebou. [VERSE 7] Len čo Jakub vyšiel z dverí, Ezav ku mne s úlovkom prišiel, vtedy sa mi srdce zachvelo, „Kto bol ten, čo práve odišiel?“ [VERSE 8] „Bol to Jakub, tvoj brat, syn môj, on prišiel tajne v tvojom rúchu.“ Ezav plakal: „Otče, požehnaj aj mňa!“ No zostal v hlbokom smútku. [FINAL CHORUS] Moje oči nevideli, žehnanie už znelo, dal som všetko, čo mám, no vziať to späť už nešlo. Moje oči nevideli, no pravdu teraz poznám, požehnal som Jákoba, a svoje slovo neodvolám. [OUTRO] Som Izák, starý muž, pred Bohom raz spočiniem, moje oči boli slepé, no svoje slovo späť nevezmem.