Zatmenie slnka na prekliatom zámku - Z E-knihy Hviezdna noc

Druhá pieseň k príbehu z knihy poviedok Hviezdna noc Text: Kilia Ice, prispôsobený príbehu Hudba a obrázky : AI Text piesne : Keď slnko zhasne uprostred dňa, keď tieň sa dotkne krajiny, niekde sa práve začína príbeh, čo zmení naše sny. Nikto ho nepozná, nikto mu neverí, za starým hradom však čaká svet, ktorý sa skrýva za dverami. Každý deň sedím sám, za oknom hľadám znamenie, že možno raz sa niečo zmení, že príde moje šťastie. Všetci už svoju lásku majú, iba ja kráčam sám, no niekde za kopcom a tmou mám domov, ktorý nepoznám. Vlci strážia moje tajomstvá, hrad pozná každý môj krok, a hoci svet ho nazýva prekliatým, pre mňa je domovom jediným. Aj cez piatok trinásteho, deň, ktorý v ľuďoch vzbudzuje strach, Ja v tento deň cítim v srdci niečo, čo mi šepká tajomný hlas: „Dnes už nebudeš sám.“ Keď zatmie slnko nad zámkom, keď deň sa stratí v tieni, dve srdcia sa navzájom nájdu, čo navždy všetko zmení. Nech celý svet vraví: „Ten hrad je prekliaty!“ ja viem, že za jeho bránou sa skrýva moje šťastie. Keď zatmie sa slnko, keď zastaví sa čas, nájdem ťa v tom okamihu a už nás nerozdelí nič od nás. Celý čas som ťa pozoroval, no bál som sa prísť bližšie. Bol si ten, koho som hľadal, hoci som nevedel, že ťa nájdem. Všetci ťa vidia ako obyčajného, ja však vidím viac. Vidím tvoje dobré srdce, ktoré nechce nikoho zraniť. A keď sa naše oči stretnú, svet na chvíľu stíchne. Možno práve toto zatmenie nám odpovie. Čo ak si práve ty ten, koho som celý čas čakal? Čo ak si práve ty ten, koho som nikdy neprestal milovať? A keď sa svet ponorí do tmy, naše srdcia rozsvietia noc. Keď zatmie slnko nad zámkom, keď deň sa stratí v tieni, dve srdcia sa navzájom nájdu, čo navždy všetko zmení. Nech celý svet vraví: „Ten hrad je prekliaty!“ my vieme, že za jeho bránou sa začína náš nový svet. Keď zatmie sa slnko, keď zastaví sa čas, nájdem ťa v tom okamihu a už nás nerozdelí nič od nás. Za železnou bránou čaká osem tieňov pod hviezdami. Strážia staré hradné múry, kráčajú vždy po mojom boku. Každý z nich už dobre vie, kto je priateľ a kto nie. Nie sú iba vlci z lesa, sú mojou rodinou vo dne v noci. Bratia, sestry vo vlčej srsti, pri mne stoja, keď sa stmí. A keď svet zavrel predo mnou dvere, oni otvorili mi tie svoje. Keď som nemal kam ísť, keď som už nikam nepatril, zámok ma prijal do svojich múrov a povedal mi: „Domov máš tu.“ Vraj v tých stenách žije démon, vraj tam nikto neprežije. Vraj pán hradu zabije každého, kto pristúpi bližšie. No kto pozná pravdu? Nie každý tieň je zlo. Nie každý opustený hrad je miestom smrti. Niekedy je za zatvorenými dverami to jediné miesto, kde môžeš byť sám sebou. „Nemusíš sa už báť.“ „Prečo?“ „Pretože teraz už nie si sám.“ Keď zatmie slnko nad zámkom, keď noc objíme celý svet, dve srdcia sa navzájom našli a niet už cesty späť. Nech hovoria, čo chcú, nech sa boja starých múrov, my poznáme ich skutočný príbeh, my poznáme ich domov. Keď zatmie sa slnko, keď zastaví sa čas, v tom okamihu pochopíme, že šťastie našlo nás. A keď sa ráno vráti svetlo, už nebudem stáť sám. Láska, priatelia a vlčia svorka — to je môj nový domov a chrám. Tak nech si dedina šepká, že hrad je prekliaty. My sa len usmejeme. Pretože vieme, že niekedy sa najväčší zázrak ukrýva práve tam, kam sa všetci boja vstúpiť. A keď raz znovu sa zatmie slnko, budeme stáť spolu. Na hrade, ktorý kedysi všetci nazývali prekliatym. V našom domove. Na našom zámku. Budem rada za like, ak sa vám pieseň / príbeh páči 😊❤️