Keď ako chlapec vonku som sa hrával - Matuzalem

Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa končil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Raz jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené. Spieva skupina Matuzalem