Juraj Beneš – Cisárove nové šaty (1966)

Operná prvotina hudobného skladateľa Juraja Beneša bola napísaná v atmosfére uvoľnenia pred vstupom vojsk v auguste 1968. Zmysel Andersenovej rozprávky každý pochopí, je to satira na diktátora. Je však napísaná celkom nekonvenčne v dadaisticko-surrealistickom duchu. Operu rámcuje text Ženy, ktorá reprezentuje surrealisticko-alegorický prvok opery. Nemá sa s kým rozprávať a nik jej nerozumie. Spolu s ňou aj Mím, ktorý je však len postavou bez slov. V celkom inej polohe, výslovne dada, vstupujú do deja postavy krajčírov a ministrov. Reč postavičiek to totiž naznačuje: Cisár: Ňa-fi, Kajčír 1: Kabakaba, Krajčír 2: Nemen, Krajčír 3: Ro-a. Spievajú názvy látok – kanafas, brokát, atď. A šijú, nešijú. Čo skôr oceniť na tejto „opierke“: Štýl hudby, ktorej rajón sa nachádza v susedstve Prokofieva, Stravinského a dodekafonistov, ale cítený celkom svojsky. Či originálnu charakterizáciu postavy cisára s jeho melizmami a jediným slovom textu, s ktorým vystačí v celej opere. Či virtuózne napísané ensemble krajčírov a ministrov, či prekrásne lyrické pasáže hudby, ktorá sprevádza rozprávanie ženy, či rafinované striedanie úsekov rytmických, akordických s najzložitejšou polyfóniou. Či zámerne primitívne, no objavne skonštruované veršovačky s echami v reproduktoroch. Opera bola uvedená v roku 1971, teda až po príchode vojsk, ale po jednej repríze bola stiahnutá z repertoáru.