George Sylver - A-Strana

Text: George Sylver Text Vráť sa so mnou na chvíľu tam, kde to všetko začalo... Keď sme nemali skoro nič, no mali sme celý svet. Hľadali sme kamarátov od ulice po ulicu, zaklopali na dvere, zavolali cez uličku. „Je doma? Môže ísť von?“ – tak začínal náš deň, Žiadne dotykové sklá, žiadny mobil na stole, jeden prišiel po druhého, o chvíľu sme boli všetci na dvore. Lopta lietala po ihrisku, góly padali jak dážď, každý chcel byť najlepší, no hlavné bolo sa smiať. Rozbité kolená,lakťe a tenisky od blata, keď sa zišla celá partia, bola výhra každá strata. Nikto nemusel písať správy, každý vedel, kto ide von, každý deň bol objav nový,bol to náš vlastný šampión! Keď prišiel problém alebo smútok na duši, nezveril si sa displeju, čo ťa ani netuší. Išiel si za kamarátom, rodina ti kryla chrbát, skutoční ľudia vedľa teba, čo vedeli pomôcť a stáť pri tebe. Refrén Keď sa rozsvietili lampy, vedeli sme, že je čas, ešte chvíľu, ešte chvíľu, nech sa zastaví ten čas! Celý svet bol pred nami a my sme nemali strach, snívali sme pod oblohou, s vetrom vo vlasoch. Keď sa rozsvietili lampy, každý vedel, kam má ísť, zajtra znovu spolu vonku, znovu máme za čím ísť! Dnes by som dal všetko za ten obyčajný deň, keď sme nemali skoro nič, no mali sme svoj svet! Pamätáš, keď sme chodili ku kamarátom domov, niekedy len na chvíľočku, inokedy na celý den? U nich sme sa zabávali, rozprávali do večera, každý dom mal svoje čaro, každá návšteva bola skvelá. Raz sme boli u teba, potom zase u mňa, smiech sa niesol cez izbu, vonku nás čakala ulica. Kazety, Walkman, pretáčanie pásky ceruzkou, každá dobrá pesnička bola pre nás relaxom. Žiadne správy: „Kde si teraz?“ – stačilo len zaklopať, vtedy priateľstvo znamenalo prísť a spolu tráviť čas. A keď sme vybehli na ihrisko, čakala nás lopta zas, dve mikiny namiesto bránok, rozhodoval každý gól a čas. Nikto neriešil, kto prehral, hlavné bolo sa zabavať, a keď sa zotmelo, nechcelo sa nám odchádzať. Dnes má každý smartfón, no srdcia ostali prázdne, chcem sa vrátiť tam, kde boli vzťahy čisto reálne. Refrén Keď sa rozsvietili lampy, vedeli sme, že je čas, ešte chvíľu, ešte chvíľu, nech sa zastaví ten čas! Celý svet bol pred nami a my sme nemali strach, snívali sme pod oblohou, s vetrom vo vlasoch. Keď sa rozsvietili lampy, každý vedel, kam má ísť, zajtra znovu spolu vonku, znovu máme za čím ísť! Dnes by som dal všetko za ten obyčajný deň, keď sme nemali skoro nič, no mali sme svoj svet! (Lampy svietia, na dvor padá ticho, lopta leží v tráve...) Žiadne filtre, žiadne lajky... len my a naša ulica. Pre všetkých, čo si pamätajú ten najlepší čas.